Miss Antónia Ficová, Ing.
Slovak Republic, 067 83
European Union,
antonia.ficova@mail.ru
+421 918 216 381
To date November 22, 2016
To
attention:
Palace De Monaco: Princ Albert II.,
Princess Charlene
Subject:
Social - Economical - Finacial - Health Care
- factors and their impact on my education, childhood, adult - family members
and employer - current situation with consequences
First of all, I would like to share
with you important data and facts, strictly according to the still valid Slovak
Law System that resulted to long term consequences which has been caused by
who? Why? When? Do you already know the answers? Or you just guess because you
want to see me happy, satisfied and calm?
Look, at this point of stage, I would
like to mention a few point by using theory and laws, in mother language, as a
follows:
-----------------------------------------------------------------
1.
Sociálno-právna ochrana
- Aký je vzťah
medzi spoločenskou
a právnou ochranou detí a mládeže? Aké poznáme pramene sociálnej ochrany a na koho sa máme
obrátiť, keď tento projekt, kde každý má určité percento, funguje za účelom akým?
·
Teória:
Sociálna ochrana v danej spoločnosti
vychádza z jej etických noriem a spoločenských
zvyklostí a od týchto noriem si konkrétna
spoločnosť odvodzuje napr.
postavenie dieťaťa v spoločnosti, jeho
povinnosti v rodine, jeho povinnosti a práva voči dospelým členom spoločnosti, hranice
dospelosti a pod.
·
Všeobecne môžeme podľa vzťahu dospelý rodič – dieťa rozlíšiť 3 základné pozičné vzťahy: 1) dieťa – rodič = partnerské
postavenie založené
na prirodzenej autorite dospelého, 2) dieťa – rodič = dominantné
postavenie rodiča,
rodič
ako daná náhrada , 3) dieťa
– rodič
= vzťah
založený
na vlastníctve dieťaťa dospelou osobou.
·
Právnu ochranu
tvoria tie princípy, ktoré spoločnosť povýšila na normu, porušenie
ktorej sa v danej spoločnosti
trestá v závislosti od významu daného princípu. Pre spoločnosť je odvodené aj
sankcionovanie porušenia týchto vybraných noriem.
·
Zákony zaoberajúce sa právnou
ochranou: Ústava
Slovenskej republiky, Zákon o rodine 36/2005, Zákon o soc. a práv. ochrane detí
305/2005, Zákon o sociálnej pomoci 195/1998, Trestný zákon, Trestný poriadok, Dohovor o právach dieťaťa,
Dohovory a vymáhaní výživného,
Zákonník práce, Priestupkový zákon.
·
Predmetom sociálno-právnej
ochrany je: 1) každé dieťa jednotlivo a
deti ako spoločenské
minority – pričom
dieťaťom sa rozumie v
zmysle dohovoru o právach dieťaťa, každá ľudská bytosť mladšia ako 18
rokov (pokiaľ
podľa
právneho predpisu nie je jej plnoletosť dosiahnutá skôr), 2) všetky právne normy, medzinárodné a
celosvetové normy, vyhlásenia, deklarácie, zmluvy a pod., zaoberajúce sa problematikou ochrany
práv detí platnej v danej krajine, 3) činnosti, ktoré majú viesť k predchádzaniu
príčin
vzniku ohrozenia dieťaťa, alebo narušenia
jeho výchovy a tiež
činnosti
napomáhajúce rodine k plneniu povinností voči dieťaťu, 4) prostredie v ktorom dieťa žije –
rodina, resp. jeho náhradné formy, školy, vrstovnícke
skupiny ale tiež
aj jeho životné
prostredie, ktoré tiež
spolupôsobí pri formálnom vývoji dieťaťa, 5) činnosti, ktoré
vykonávajú profesionáli i dobrovoľníci v záujme presadenia ochrany
práva povinnosti dieťaťa, metódy ich
práce, prístup k detskému klientovi a pod.
·
Z hľadiska histórie: Postavenie dieťaťa v spoločnosti - V starom
Ríme mohol otec dieťaťa s dieťaťom nakladať ako sa mu zachce,
mohol ho i zabiť.
V 4. storočí
po Kristovi sa dáva dieťaťu význam taký ako
komukoľvek
inému dospelému. Kresťanstvo
hovorilo, že
každý
človek
má rovnakú hodnotu pred Bohom. V 16. storočí dochádza postupne k premene
rodiny i chápania detstva. S deťmi
sa viac maznajú, hrajú rozprávajú im rozprávky, utišujú ich bolesti. V 17.
storočí
sa proklamuje požiadavky
výchovy pre všetkých chlapcov a dievčatá. V polovici 18. storočia Mária Terézia
zaviedla povinnú školskú dochádzku. 19. storočie znamená ďalší príliv
citovosti do rodiny. Rozvoj medicínskych a iných odborov ako sociológia,
pediatria, hygiena, pedagogika, sociálna práca psychológia a iné. Doterajším vrcholom
celého vývoja v chápaní detstva a jeho sociálnoprávnej ochrany je Dohovor o
právach dieťaťa.
·
Týrané, zneužívané
a zanedbávané dieťa
(CAN) - (syndróm týraného, zneužívaného
a zanedbávaného dieťaťa) je súbor
nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu vývoja dieťaťa i jeho
postavenia v spoločnosti,
predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného
ubližovania
dieťaťu. Najhoršou
podobou týchto príznakov je smrť.
Ide o nenáhodný dej či
situáciu, ktorá je v danej spoločnosti neprijateľná alebo
odmietaná.
·
Je to jednak:
1. akcia: útok, násilie, najrôznejšej
manipulácie s dieťaťom,
2. ne – akcia: zanedbávanie, izolácia, (ne)starostlivosť,
nedostatočná
výživa,
nedostatok starostlivosti, 3. Systémové týranie – je také ak policajt, lekár,
soc. pracovník, rodič
necitlivým prístupom vypočúvajú
a oživujú
spomienky na traumu ktorú dieťaťa
prežilo.
·
Rodiny:
rizikové (jeden z manželov
v zahraničí,
skrytá chudoba, nezamestnaný), dysfunkčné
(jeden z rodičov
chorý, nezáujem, rodič
neplní vých. funkciu), afunkčné (náhradná
rodinná starostlivosť,
pestúnska, ústavná).
·
Za týranie, zneužívanie
a zanedbávanie dieťaťa
sa považuje
akékoľvek
nenáhodné, preventabilné, vedomé či nevedomé konanie rodičov, vychovávateľov alebo inej
osoby voči
dieťaťu, ktoré je v
danej spoločnosti
neprijateľné
alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj
dieťaťa, prípadne
spôsobuje jeho smrť.
·
V Dohovore o právach dieťaťa
sa za trestuhodné zaobchádzanie s potomkom považuje: verbálne útoky, sadistické
a dehonestujúce správanie citový chlad, prehnané nároky a požiadavky na
maloletého, protirečivé
a nezmyselné príkazy.
·
Výskyt CAN Syndrómu
- Výskyt možno
charakterizovať
ako počet
nových prípadov vyskytujúcich sa v danom čase a v danom spoločenstve. Postihnuté
sú: v 1/3 deti do 6 mesiacov, v 1/3 deti od 6 mesiacov do 3 rokov, v 1/3 deti
nad 3 roky.
·
Výskyt jednotlivých foriem CAN
syndrómu in SR: 1. Fyzické týranie 30-50%, 2.
Sexuálne zneužívanie
20-30%, 3. Psychické týranie 10%, 4. Zanedbávanie 50%.
·
Páchateľmi
(abúzormi) sú najčastejšie:
1. Podľa
vzťahu
k dieťaťu: vlastní rodičia 44%, iní partneri 30%, iní
príbuzní 6%, cudzí 20%. 2. Podľa veku najčastejšie osoby
staršie ako 30 rokov, 3. Podľa
pohlavia mierne prevažujú
muži,
4. Podľa
typu rodiny, 2/3 zanedbaných detí sú z narušených rodín, 1/3 detí pochádza z
úplnej rodiny, 5. Sociálne slabšie vrstvy prevažujú nezamestnaní, alkoholici, ľudia v strese, 6.
Rizikové skupiny rizikoví dospelí, rizikové deti, rizikové situácie.
·
Zanedbávanie starostlivosti o
dieťa:
1) telesné zanedbávanie: je chápané ako
neuspokojovanie telesných potrieb dieťaťa
vo forme neposkytovania primeranej výživy, ošatenia, prístrešia
alebo zdravotnej starostlivosti. 2) citové zanedbávanie je chápané ako
neuspokojovanie citových potrieb dieťaťa
vo forme neuspokojenia pocitu, že
niekam patrí, pocitu náklonnosti a pod.
·
Znaky zanedbávaných detí:
trvalý hlad, slabá alebo žiadna
hygiena, kvalita ošatenia, chronická únava, zdravotné problémy, vyziabnutosť sebadeštruktívne
sklony, malá sebaúcta, úteky z domu, krádeže, žobranie. Zanedbávanie je
takmer nevyhnutné späté so sociálno-ekonomickým stavom rodiny. Najčastejšie prejavy
zanedbávania detí: hypotrofia, kožné infekcie, opakované
hospitalizácie.
·
Zanedbávané dieťa je apriory problémom
spoločensko-ekonomickým,
Zanedbané dieťa
alebo „dieťa
ulice“ je dieťa,
ktoré je pasívne telesne, sociálne a psychicky týrané.
·
V poslednom období sa zdrojom
neblahých sociálnych javov stáva často prostredie aj ekonomicky
zabezpečené
až
blahobytné, hygienicky vzorné, poskytujúce dokonalú príležitosť k rozvoju svojich
členov.
V ňom
dieťa
trpí často
citovým nedostatkom i neuspokojením, potrebou identity a otvorenej budúcnosti.
2.
With citation of some laws
documents valid in area of Slovak republic:
· v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správn